Prečo sa dobré veci tak rýchlo skončia? Pamätám sa, keď som Vám písala, že leto je celé pred nami... Kde sa tak potom tak rýchlo vzalo? Ak by som vedela čas vrátiť späť, asi by som nič iné nezmenila, bolo to dobré tak, ako bolo. Leto, ako žiadne iné. Škoda, že čoskoro už škola volá. Ako ste strávili leto Vy? 

Pred pár dňami by som ešte nepovedala, že leto sa takto rýchlo ponáhľa ku koncu, no je to tak.... Pomaly sa môžeme opäť "tešiť" do školy, no náladu na školu si nejak vôbec neviem nájsť. Dopadla som rovnako ako aj minulý rok. Už si predsavzatia dávať rozhodne nebudem! Takto znelo moje predsavzatie na leto 2017, "takže. sľubujem, že cez tieto dva mesiace bude aktívne prispievať na blog, a bude to pre mňa leto, počas ktorého si dám konečne do poriadku všetky fotografie." Čo som si to vlastne sľúbila? No snáď som to nemyslela vážne. Toľko pozitivizmu a odhodlania, a nič z toho. Na moju lenivosť ešte stále nemám roztriedené fotografie a o článkoch na blogu ani nehovorím. Čas/peniaze. Je to cennosť, ktorú nemá každý z nás. Tentokrát som si konečne našla čas, sadla za notebook a prinášam Vám tento krátky článok, vážne krátky, o tých najdôležitejších podnetov, ktoré sa udiali. Aké články by ste na blogu privítali? 

Moje prázdniny sa tento rok začínali už dovolenkou. Tentokrát to bola malebná dedinka v oblasti Dalmácie. Áno, ani tento rok ma Chorvátsko neminulo, ja to tu predsa zbožňujem! Tie jedlá (samozrejme na prvom mieste, ako inak), číre-šíre more a slniečko, ktoré nám už posledné dni poriadne prekážalo, pretože tie teploty už pomaly dobíjali hranicu 40°C. A to sa teda v Chorvátsku až tak často nevidí, potvrdili to aj domáci. Neskutočne rýchlo mi to tam utieklo. Ani sa nečudujem...jeden deň rafting na Cetine, druhý deň výlet na lodi na ostrov Brač, kde sme navštívili dedinku Pučišća, ktorá je neskutočné krásna, plná starovekých obydlí z kameňa, ktorý sa takisto ťaží neďaleko na ostrove. Samozrejme ani jeden deň nemohol ubehnúť bez toho, aby sme si nezaplávali v mori, nepotápali a nehľadali "kostričky" morských ježkov. Našli sme ich presne 9. A to sme sa potápali len jeden deň, aj to len v blízkosti veľmi obľúbenej časti pláže, kde sme teda ani neočakávali, že na niečo nadobudneme. Potom sme sa boli pozrieť aj v meste Omiš, kde teda stálo za pozornosť! Nielenže tu bolo neskutočné množstvo zmrzlinární, obchodov, butikov, pamiatok bol tu aj krásny prístav, ktorý bol obklopený horami. Omiš bol od nás vzdialený cca 8 kilometrov, no večer a popoludní bola cesta zaujímavá lebo tie kolóny neboli len také hocijaké. No aj tak, môžem len toto mesto pochváliť. Krásne, čisté, svieže mesto aj s nočným životom. Samozrejme nie takým ako je na Makarskej, ale niečo v miernejšom prevedení, (pre tých "lepších"). :)

Strávili sme tu 7 nocí a cestou naspäť sme sa ešte chceli zastaviť na Plitvických jazerách, no naša únava nás premohla... Teraz to už veľmi ľutujem, že sa túto krásu vynechali. No dúfam, že čoskoro sa do tejto krásnej krajiny opäť vrátim a rozhodne nás neobídu tieto krásy našej prírody! 

Boli ste už v Chorvátsku? Boli ste spokojní s ubytovaním, prostredím? 

My sme v pondelok navštívili medvedí domov, ktorý sa nachádza neďaleko od Budapešti v malebnom mestečku Veresegyház. Možno si myslíte, že to ideálne atrakcia pre malé deti, no verte mi, dospelí sa tu vyžívali omnoho viac. Na každom rohu more plných úsmevov. Či detských, či dospelých. Každý si tu našiel to svoje. Mohli sme kŕmiť medvede medom, zážitok na celý život. Aj keď sa nám nepodarilo nakŕmiť macka, stihla som zachytiť kŕmenie z "druhej ruky". :) Sledovať medviedikov čistotných ako leňošia na stromov, a keď uvideli nejaký pre nich zaujímavý jav, ich hlavičky už boli ihneď hore. 1. Mája tu bolo strašne veľa ľudí. My sme tu strávili asi tak 4 hodiny, z toho sme 1 hodinu čakali na obsluhu v miestnej reštaurácií v areáli. Asi to bolo tým neskutočným počtom ľudí, s ktorým vôbec, ale vôbec nerátali. Najzaujímavejšie bolo pre mňa to, že okrem klasickej maďarskej reči tu odzneli aj zahraničné jazyky. Medvede zaujali nielen nás, ale aj ľudí z ďaleka. Tento medvedí domov ja ako Zoo v malom, no oveľa blízkejšie, útulnejšie - zvieratá tu žijú šťastne, obklopené radosťou. Musím uznať, že som nevedela čo skôr fotiť. Okolie, zvieratá, ľudí, ktorý boli doslova unesení z pohľadu alebo aj nás. Počasie nám taktiež prialo, bolo okolo 20°C, presne ideálne na prechádzky. Celý okruch má cca 2,5 kilometra, no vôbec to nepocítite, práve naopak. V areáli sa nachádzajú aj rôzne aktivity, súťaže, ihriská pre deti, takisto tu premáva aj vláčik, ktorý Vás prevezie na celom okruhu za 400 forintov na jednu osobu. Potom sa môžete vybrať k vlkom, lasiciam, korytnačkám alebo aj k hospodárskym zvieratám, kde ste ich mohli aj pohladkať, či dokonca aj nakŕmiť. Pre menšie deti je to obrovský zážitok. Hlavne pre tie, z veľkého mesta, kde takéto nevidno na žiadnom rohu. No my sme sa tiež zabavili, hlavne v spoločnosti malých prasiatok, ktoré nasledovali tých, u ktorých ešte videli, že majú pri sebe nejaké krmivo, ktoré ste si inak mohli zakúpiť pri vchode do areálu za 300 forintov, v prepočte za symbolické 1€. Toto malebné Zoo je otvorené každý deň od ôsmej do siedmej večer. Ak by ste chceli toto skvelé miesto navštíviť, všetky informácie nájdete na ich stránke Medveotthon Veresegyház. Ako ste strávili minulý sviatok pracovného pokoja Vy? Aj keď sa nám nepodarilo nakŕmiť macka, stihla som zachytiť kŕmenie z "druhej ruky". :)

Včera bol neskutočné krásny deň! Ocitla som sa v meste čarovnej Maríny, ktoré leží v Strednom Slovensku. Jedná sa o Banskú Štiavnicu, ktorá láka turistov už aj zo zahraničia. Ale čím to bude? Žeby krásnou barokovou architektúrou? Alebo tajomnými uličkami, ktoré vedú do neznáma? Možno kaviarňami, ktoré nás očaria aj svojimi skvelými kávami, či horúcimi nápojmi? Teploty sú čoraz vyššie a nás to ťahá von a von. Buď do prírody, mesta, alebo len tak si niekam sadnúť, a užívať si prvé, menej výrazné lúče slnka. Dnešný teplota bola veľmi príjemná. Bolo to také takmer letné. Ale ešte veľmi klamlivé. No nadarmo, ja som proste nemohla vydržať, a prevetrala som moje nové tenisky zo Sizeer.sk. Môj botník sa rozšíril o jedny nadčasové tenisky značky Nike. Jedná sa o model Nike air max thea, v bielom prevedení. Ak ma už sledujete dlhšie, tak viete, že vlastním jedny aj v ružovom, ale biela  predsa nikdy nemôže chýbať. S ňou predsa nikdy nič nepokazíme. Tak sme sa vybrali do Štiavnice. A môžem to byť len a len ja, ktorá sa zabudne nabiť zrkadlovku, a tak sa jej podarí zachytiť len vážne minimum záberov. Ešteže, boli v stave, že ich môžem zavesiť sem na blog a dať Vám najavo, že kde som chodila v týchto časoch. Moja nepozornosť ma vážne mrzí, ale verím, že čoskoro do tohto mesta zavítam znova. Navštívili sme snáď najznámejšiu kaviareň v strednom Slovensku, a to Kaviareň Divná Pani. Ten výber nápojov je neskutočný, personál vážne milí a prostredie, v ktorom si Vašu kávu vychutnáte nádherné. Škoda, že Vám nemôžem ukázať aj pamiatky, ktoré sme videli. Niečo neskutočné. Navštívili ste už Banskú Štiavnicu? 

Najkrajšie kvety na svete. I must have flowers, always and always. Magnolialove ❤